Kamoškovci moji,
som Vám chcela dnes trošku pozitívne napísať, lebo veď všetkým sa nám to žiada a každý z nás potrebuje vidieť svetlo na konci tunela … Svet sa nikdy nechová tak, ako si plánujeme. Niekedy stojíme s otvorenými ústami ? a čudujeme sa, čo všetko je možné zažiť, inokedy stojíme v daždi po kolená v blate pýtajúc sa „Kto riadi chod Vesmíru?!“?
Dlhodobé plány končia v koši času a veľké očakávania sa zmenia na veľké sklamania. A niekedy sa veci zrazu zlepšia…v beznádejnej situácii ti neznáma ruka ponúkne pomoc, alebo nečakane príde svetlo a temnú noc prežiari hviezda nádeje ⭐️… Raz tak, inokedy onak. Raz hore ⬆️ a potom zas dolu ⬇️.
Keď niečo nevyjde, nie je problém v okolnostiach a podmienkach, ale v plánoch a očakávaniach. Nechajme Život samovoľne plynúť…má svoju vlastnú inteligenciu. Pochopiť chod Vesmíru je rovnako márne ako pochopiť hlboký spánok…A nám neostáva nič iné ako prijať to, čo sa nám ponúka a pokračovať ďalej vo svojej jazde…aj keď niekedy stojíme po členky vo vode a po kolená v blate…v tom je tajomstvo života a mystérium ľudskej existencie ?
Môj veľký obdiv všetkým Vám, ktorí nestrácate nádej a každodenný život sa pre Vás stáva veľkým dobrodružstvom ?? a vôbec…kto povedal, že žiť je ľahke? ☝️
S láskou
5