Srdce vs. ego

Neviem presne kedy sme sa prestali riadiť svojou vlastnou intuíciou a srdcom, a začali zbierať rôzne šamanské techniky aby sme sa stali „duchovnými“, alebo, pri všetkej úcte a skromnosti, liečiteľmi či „spasiteľmi sveta“. Napadlo mi to, lebo neustále stretávam toľko zberateľov rôznych kurzov a rituálov, až mám pocit, že každý chce byť „navonok jedinečný“ s rovnako naučenými praktikami. Ono to znie síce lákavo, keď Vám niekto nasľubuje vyliečenie v pyramíde, harmonizáciu čakier, alebo iný zázrak na počkanie a nemožné do troch dní…Chceme vedieť všetko, preto študujeme, hľadáme na internete rôzne diskusné fórá a v podstate len berieme na seba skúsenosť niekoho iného. Zabúdame počúvať čo nám hovorí naše...

Cez fyzično k duchovnu…

Jóga nie je o fantázii, aby každá hodina vyzerala inak a mala iné spektrum pozícií. Môže. Ale v tom prípade pôjde vždy iba o fyzické napodobňovanie jógových pozícií a nie o jógu ako takú. Jóga nie je ani o príjemnej atmosfére, relaxačnej hudbe, sviečkach,… Jóga je o práci so svojim dychom, zmyslami,… Jóga je cvičenie jednotlivca. Pokiaľ sa počas cvičenia musíme sústrediť na nejaký externý faktor – napríklad na učiteľa/inštruktora, nikdy jóga nebude duchovným cvičením, ale iba fyzickým cvičením. Keď prvý krát vkročíte do miestnosti, kde sa učí ashtanga joga, vyzerá to, že si každý robí čo chce :). Zatiaľ...