Jedného dňa proste prišli…

Nikdy nič nemohlo byť inak, aby to dnes bolo presne tak, ako má byť:) V minulosti som si často kládla otázku prečo práve ja…prečo práve ja mám guľaté oči, z ktorých nespravím „mandle“ ani keby čo bolo…prečo práve ja mám príliš kostnaté ramená a dlhé ruky (dnes ďakujem za toto privilégium:))…prečo práve ja NEmám „jarček“ medzi prsiami (to je ešte výzva:))…prečo práve mne nevedia nechty narásť také, aby vyzerali dokonale ako všetky tie umelé, gélové, vyfarbené, vykamienkované…Dnes sa mám rada presne taká, aká som…Postupne, krok po kroku ma to naučila ONA…TÁ jóga. Prišla úplne potichu, otvorila dvere, okná…narobila prievan, vzala so sebou všetko,...