Maj odvahu vydať sa novým smerom, pozerať sa aj na staré veci trošku inak. Pustiť to, čo je odžité… Nemáš čo stratiť, pretože všetko pominie. Len myseľ sa chce držať starého, známeho a istého. Je to taký „ľudový rozprávač, fantasta a snílek“. Neustále vytvára predstavy o tom, čo sa stalo, stane a čo by sa stať mohlo. Miluje príbehy, rozpráva ich, stáva sa nimi a verí im. Má rada metódy, techniky a istotu.
Dokonca mám pocit, že si vymyslela termín „lepší zajtrajšok“ a snaží sa ho dosiahnuť. Ak však príde sklamanie, ktoré obvykle nasleduje po prehnaných očakávaniach a predstavách, myseľ si vždy nájde dôvod, prečo to nevyšlo a začne si hľadať inú cestu. Myseľ problémy sama vytvára, aby ich mohla riešiť – aby bolo niečo k riešeniu…je to taký nekonečný seriál, taká telenovela.
Zastavenie sa, kľud a spokojnosť sú jej úhlavní nepriatelia, predsa len, niečo sa musí robiť, niečo sa musí diať. Ženie ťa do boja a neustálej snahy dostať sa na iné, lepšie miesto, než zrovna si. Väčšina z nás, bohužiaľ, až ku koncu života zistí, že žiadny „lepší zajtrajšok“ neexistuje, nič neuveriteľného sa nestane a obdiv, sláva, úspech a kariéra sú rovnako pominuteľné ako včerajšie počasie.
Myšlienky sami o sebe nie sú ani dobré ani zlé. Sú to mentálne výtvory a pokiaľ im neuveríš, nemajú nad tebou žiadnu moc. Vnímaj ich s ľahkosťou a občas sa pousmej nad tým, čo sa ti snažia povedať. Prichádzajú aby odišli, nie aby ostali. Sú ich tisíce, tak prečo sa do nich neustále zaplietať? Nechaj ich byť tým, čím sú – vymyslenými príbehmi o tom, čo by, keby a užívaj si viac kľudu, šťastia a lásky.
Nebráň sa novým cestám a skús nevytvárať odpor k tomu, čo prichádza. Spoľahni sa na svoju vnútornú múdrosť, ktorá ti vždy predkladá to, čo je potrebné absolvovať, prežiť, uskutočniť… bez ohľadu na to, či to považuješ za vhodné alebo nie. Prijmi to, čo si si na hlbšej úrovni pripravil a zbieraj drobné koráliky každodenných skúseností.