Svoj ostatný začiatočnícky kurz ashtangy som vypisovala s malou dušičkou. Napriek pozitívnemu mysleniu, „kvantérskym kurzom“ a pochopeniu podstaty „pros a dostaneš“, viem, že stále veľa ľudí vníma jógu ako fitness tréning…ako niečo, kde sa človek až tak moc nenamaká, ponaťahuje telo a k tomu všetkému, je nanajvýš IN „jógovať“ a neskôr ohurovať svoje okolie tým, čo všetko naše telá dokážu…Pri ashtange je to však o čosi iné…o čosi magickejšie…
Ľudia prichádzajú na jógu s rôznym zámerom, a je to tak v poriadku. Ani jeden z nich však pravidelnou praxou neostane rovnakým, ako na prvej hodine. Je čarovné sledovať Vás na tejto ceste zmeny, kedy sa z túžby „mať štíhle telo“ stáva túžba „chcem vedieť kto som a aký je plán mojej duše v tomto živote“. Jóga prežila niekoľko tisícročí len vďaka tomu, že to niekto nikdy nevzdal. Že sa tieto terapeutické nástroje odovzdávajú z generácie na generáciu. Že je tu stále niekto, pre koho jóga nie je fitness makačka, ale poslanie. Že sú tu ľudia, ktorí za tým nevidia obchod a zisk, ale žijú jógu v dennom živote, najmä mimo podložiek.
„Ashtanga jóga je pre všetkých…nie však všetci sú pre ashtangu“. Vyžaduje si určitú dávku disciplíny a veľa sebalásky. Odmenou je však zdravé telo, ale najmä otvorená myseľ, ktorá každým dňom viac a viac pripúšťa zázraky života. A tak otváram ďalší kurz…s malou dušičkou a veľkým srdcom…veriac v silu samoliečby tela, ak je človek ochotný prekročiť svoju zónu komfortu a venovať jóge viac ako hodinu týždenne…