To večné premýšľanie!
Neustále zvažovanie toho, čo bolo alebo čo bude, ako to malo byť, alebo ako to dopadne…nemá to konca.
Od rána do večera nám prechádzajú hlavou tisíce myšlienok. Nemôžme si povedať „dnes nebudem myslieť“. Je to nemožné. Myseľ nás neustále bičuje úvahami, čo by sme mali robiť, ako by veci mali dopadnúť, ako by sa ľudia mali chovať, čo by mali alebo nemali robiť…
Myseľ nám podstrkuje ciele, túžby, predstavy a priania a s nimi i nespokojnosť s tým, čo je. Ženie nás do boja s každým a so všetkým, chce zažívať len príjemné a utiecť od nepríjemného. Lenže to vo fyzickej realite nejde, je založená práve na polaritách a ich striedaniu.
Nechať veci také, aké sú, je pre myseľ nemysliteľné. Prijímanie miesto vzdoru je pre ňu cudzí a nebezpečný príbeh. Jej obľúbenými pesničkami sú morálka, povinnosti a správne jednanie…
Čo keby sme povedali ÁNO všetkému čo sa deje a nechali veci byť také, aké sú. Proste žiadna kontrola z našej strany. K všetkému, čo chceš ovládať, si len pripomeň: „prenechávam to Vesmíru“. Nech sa totiž deje čokoľvek, deje sa to samo od seba a my s tým nič neurobíme.
Život je prúd a pokiaľ doňho vstúpiš, môže byť prekvapivo jednoduchý. Spomeň si, aké si mal od rána emócie…raz také, potom onaké. Myšlienky sa striedali, situácie sa menili, ľudia sa chovali rôzne. Hore a dole…samá zmena. Je smiešne, že poisťovne chcú poistiť život a urobiť z neho predvídateľnú a plánovanú hru. Istota a bezpečie sú Životu k smiechu, ten má svoj vlastný, pre nás nepredvídateľný scenár. Nemaj strach zo samotného Života, vždy to nejak dopadlo a dopadne. Chce to odvahu neskočiť na lep sladkým sľubom tých, ktorí ti ponúkajú istotu a bezpečie. Chce to odvahu otvoriť dvere tomu, kto klope a prichádza. Chce to odvahu pozvať vietor zmien k stolu a nelámať si hlavu s tým, čo bude. Akonáhle to urobíš, Život opäť začne voňať a ty budeš ráno vstávať s nadšením čo nového ti prinesie.
Všetko sa mení..ty sa meníš, druhí sa menia, názory sa menia, podmienky sa menia… len ego sa chce natrvalo niekam ukryť a na niekoho prilepiť, pretože sa zmien bojí. Jedným si však môžeš byť skutočne istý – budúci okamih bude o trochu iný než ten, ktorý zrovna prežívaš. Na ceste je zmena, lebo je podstatou Života vo fyzickej realite.