Jóga nie je o fantázii, aby každá hodina vyzerala inak a mala iné spektrum pozícií. Môže. Ale v tom prípade pôjde vždy iba o fyzické napodobňovanie jógových pozícií a nie o jógu ako takú. Jóga nie je ani o príjemnej atmosfére, relaxačnej hudbe, sviečkach,… Jóga je o práci so svojim dychom, zmyslami,… Jóga je cvičenie jednotlivca. Pokiaľ sa počas cvičenia musíme sústrediť na nejaký externý faktor – napríklad na učiteľa/inštruktora, nikdy jóga nebude duchovným cvičením, ale iba fyzickým cvičením.
Keď prvý krát vkročíte do miestnosti, kde sa učí ashtanga joga, vyzerá to, že si každý robí čo chce :). Zatiaľ čo niekto cvičí pozdravy slnku, iný cvičí janu sirsasanu, ďalší kapotasanu z druhej série a niekto už leží a oddychuje v záverečnom relaxe. V miestnosti je ticho, jediné čo počuť je hypnotizujúci zvuk dychu. Medzi ľuďmi chodí učiteľ a individuálne sa venuje žiakom, pomáha im s pozíciami, prípadne vysvetľuje techniku.
Každý z týchto ľudí si pamätá sériu, ktorú cvičí sebe vyhovujúcim tempom. Preto má ashtanga presne stanovené série – postupnosti pozícií, aby sa dala zapamätať. Nehovoriac o tom, že sú zoradené veľmi logicky, kde jedna pozícia alebo sekvencia pripravuje telo na nasledujúce.
Raz keď viete sériu, alebo jej časť, ktorá vám stačí, cvičíte v miestnosti s ostatnými ľuďmi, ale máte to privilégium byť sám sebe pánom, cvičiť podľa vlastnej rýchlosti dychu, sústrediť sa na to čo robíte a naozaj to precítiť.
Duša tohto cvičenia sa však už v dávno skrýva v každom z nás. Musíme do nej iba nahliadnuť. Ashtanga jóga je taktiež označovaná za meditáciu v pohybe. Meditácia, teda lepšie povedané stav meditácie sa dá dosiahnuť iba ak všetky svoje zmysly upriamime dovnútra svojho tela a odosobníme ich od “rušivých” externých faktorov (učiteľov hlas, hudba,…). Pokiaľ však sledujeme niekoho iného, nikdy nebudeme vedieť svoje zmysly ovládať. To je jeden z dôvodov, prečo sa sériu naučiť. Aby sme ju vedeli cvičiť každý sám. Každý sám počúvať a sledovať svoj dych, svoju energiu a s ňou pracovať.
Potom nasleduje poznámka, že keď sa to raz naučím, môžem to cvičiť aj doma. No… môžte. To je tá sloboda, ktorú Vám ashtanga dáva. Doma vám však nikto neporadí, nepomôže vám s pozíciou, nikto vám nič nevysvetlí a najmä, „nedotlačí“ Vás do praxe… Ďalší úplne bežný fakt je, že doma “to nie je ono”. Cvičiť doma je naozaj sakra ťažká záležitosť, lebo aj keď ste doma sám/sama, stále vás budú rušiť myšlienky na povinnosti doma a okolo domácnosti… Aj keby sa dalo odosobniť od priestoru a miesta, je úplne iné, keď cvičíte ako jednotlivec, alebo ako skupina. Citeľná energia skupiny a jej sila sa nedajú poprieť!
Celý koncept cvičenia “stále toho istého” a prípadne navyše samostatne (Mysore štýlom) je teda v skratke jednoduchý. Prídete, rozložíte si podložku, začnete cvičiť, sledujete svoj vlastný dych, pretože nestresujete z toho, čo to učiteľ po vás chce lebo to poznáte, sledujete svoje telo, panvové dno, pohyb, energiu, dostávate veeeeľa jemnej fyzickej alebo slovnej dopomoci od učiteľa, dokážete zo svojho cvičenia urobiť ozajstnú meditáciu v pohybe lebo sa naučíte kontrolovať svoje zmysly a obracať ich naspäť do vnútra svojho tela – k svojej duši… a časom začnete žať ovocie jógy – zdravé telo, ale v tomto prípade aj zdravého ducha!
Práve tým, že vieme byť pri cvičení pozornosťou iba v rámci svojej osoby, zastavíme myšlienkové pochody bežného dňa a transformujeme fyzický aspekt jógy na ozajstný spirituálny zážitok…