Keď prvý krát vkročíte do miestnosti, kde sa učí ashtanga jóga, vyzerá to ako anarchia. Zatiaľ čo niekto cvičí pozdravy slnku, niekto cvičí Marichiasanu D, niekto Kapotásanu z druhej série, niekto leží v Savásane, či oddychuje v záverečnom relaxe.
V miestnosti je ticho, jediné čo počuť je hypnotizujúci zvuk dychu. Medzi ľuďmi chodí učiteľ a individuálne sa venuje žiakom, pomáha im s pozíciami, prípadne vysvetľuje techniku.
Každý z týchto ľudí si pamätá sériu, ktorú cvičí sebe vyhovujúcim tempom. Preto má ashtanga presne stanovené série – postupnosti pozícií, aby sa dala zapamätať. Nehovoriac o tom, že sú zoradené veľmi logicky, kde jedna pozícia alebo sekvencia pripravuje telo na nasledujúce.
Keď sa postupne naučíte praktizovať celú sériu, alebo jej časť, cvičíte v miestnosti s ostatnými ľuďmi, ale máte to privilégium byť sám sebe pánom, cvičiť podľa vlastnej rýchlosti dychu, sústrediť sa na to, čo robíte a naozaj to precítiť. Úloha učiteľa sa presunie od úlohy vodcu skupiny do úlohy pomocníka jednotlivca.
Na mysore je vždy vyhradených 1 1/2 hodiny času, preto nie je dôležité prísť presne na začiatok. Vždy berte v úvahu čas, ktorý potrebujete na odpraxovanie naučenej časti série a podľa toho si príchod prispôsobte.