Kamoškovci moji, som Vám chcela dnes trošku pozitívne napísať, lebo veď všetkým sa nám to žiada a každý z nás potrebuje vidieť svetlo na konci tunela … Svet sa nikdy nechová tak, ako si plánujeme. Niekedy stojíme s otvorenými ústami ? a čudujeme sa, čo všetko je možné zažiť, inokedy stojíme v daždi po kolená v blate pýtajúc sa „Kto riadi chod Vesmíru?!“? Dlhodobé plány končia v koši času a veľké očakávania sa zmenia na veľké sklamania. A niekedy sa veci zrazu zlepšia…v beznádejnej situácii ti neznáma ruka ponúkne pomoc, alebo nečakane príde svetlo a temnú noc prežiari hviezda nádeje...