Ashtanga jóga je ako duchovná čokoláda. Kým s ňou nezačnete, nemáte tušenie do čoho idete. Potom už nebudete chcieť prestať. Nikdy. Ashtanga je totiž výnimočný druh jógy, ktorý je dynamický a zároveň kľudný. Cvičí nie len telo, ale aj myseľ.
Jóga nie je o fantázii, aby každá hodina vyzerala inak a mala iné spektrum pozícií. Môže. Ale v tom prípade pôjde vždy iba o fyzické napodobňovanie jógových pozícií a nie o jógu ako takú. Jóga nie je ani o príjemnej atmosfére, relaxačnej hudbe, sviečkach…Jóga je o práci so svojím dychom, zmyslami… Jóga je cvičenie jednotlivca. Pokiaľ sa počas cvičenia musíme sústrediť na nejaký externý faktor – napríklad na učiteľa, nikdy jóga nebude duchovným cvičením, ale iba fyzickým cvičením.
Keď prvý krát vkročíte do miestnosti, kde sa učí ashtanga jóga, vyzerá to ako anarchia. Zatiaľ čo niekto cvičí pozdravy slnku, niekto cvičí Marichiasanu D, niekto Kapotásanu z druhej série, niekto leží v Savasane a oddychuje v záverečnom relaxe. V miestnosti je ticho, jediné čo počuť je hypnotizujúci zvuk dychu. Medzi ľuďmi chodí učiteľ a individuálne sa venuje žiakom, pomáha im s pozíciami, prípadne vysvetľuje techniku.
Každý z týchto ľudí si pamätá sériu, ktorú cvičí sebe vyhovujúcim tempom. Preto má ashtanga presne stanovené série – postupnosti pozícií, aby sa dala zapamätať. Nehovoriac o tom, že sú zoradené veľmi logicky, kde jedna pozícia alebo sekvencia pripravuje telo na nasledujúce.
Keď sa postupne naučíte praktizovať celú sériu, alebo jej časť, cvičíte v miestnosti s ostatnými ľuďmi, ale máte to privilégium byť sám sebe pánom, cvičiť podľa vlastnej rýchlosti dychu, sústrediť sa na to, čo robíte a naozaj to precítiť. Na rozdiel od vedenej hodiny, kde učiteľ slovne vedie celú skupinu v jednom tempe, tu cvičíte tak, ako to vyhovuje Vám. Úloha učiteľa sa presunie od úlohy vodcu skupiny do úlohy pomocníka jednotlivca.
Ashtanga jóga je taktiež označovaná za meditáciu v pohybe. Meditácia, teda lepšie povedané stav meditácie, sa dá dosiahnuť iba ak všetky svoje zmysly upriamime dovnútra svojho tela a odosobníme ich od „rušivých“ externých faktorov (učiteľ, hlas, hudba…). Pokiaľ však sledujeme niekoho iného, nikdy nebudeme vedieť svoje zmysly ovládať. To je jeden z dôvodov, prečo sa sériu naučiť – aby sme ju vedeli praktizovať každý sám. Každý sám počúvať a sledovať svoj dych, svoju energiu a s ňou pracovať.
Celý koncept cvičenia „stále toho istého“ a prípadne navyše samostatne (Mysore štýlom) je teda v skratke jednoduchý. Prídete, rozložíte si podložku, začnete cvičiť, sledujete svoj vlastný dych, pretože nestresujete z toho, čo učiteľ po Vás chce lebo to poznáte. Sledujete svoje telo, panvové dno, pohyb, energiu a dostávate veeeeľa fyzickej alebo slovnej dopomoci od učiteľa. Dokážete zo svojho cvičenia urobiť ozajstnú meditáciu v pohybe, lebo sa naučíte kontrolovať svoje zmysly a obracať ich naspäť do vnútra svojho tela – k svojej duši…a časom začnete žať ovocie jógy – zdravé telo, ale v tomto prípade aj zdravého ducha! Práve tým, že vieme byť pri cvičení pozornosťou iba v rámci svojej osoby, zastavíme myšlienkové pochody bežného dňa a transformujeme fyzický aspekt jógy na ozajstný spirituálny zážitok…