Neviem presne kedy sme sa prestali riadiť svojou vlastnou intuíciou a srdcom, a začali zbierať rôzne šamanské techniky aby sme sa stali „duchovnými“, alebo, pri všetkej úcte a skromnosti, liečiteľmi či „spasiteľmi sveta“. Napadlo mi to, lebo neustále stretávam toľko zberateľov rôznych kurzov a rituálov, až mám pocit, že každý chce byť „navonok jedinečný“ s rovnako naučenými praktikami. Ono to znie síce lákavo, keď Vám niekto nasľubuje vyliečenie v pyramíde, harmonizáciu čakier, alebo iný zázrak na počkanie a nemožné do troch dní…Chceme vedieť všetko, preto študujeme, hľadáme na internete rôzne diskusné fórá a v podstate len berieme na seba skúsenosť niekoho iného. Zabúdame počúvať čo nám hovorí naše srdce..naša intuícia.
Vždy je dôležitý náš pohľad na danú situáciu, nie situácia samotná. Takže je v podstate jedno, čo robíme a kde pri tom sme. Dôležité je, ako sa pri tom cítime a či nás to napĺňa. Našu dušu totiž nezaujíma čo robíme v tomto živote. Našu dušu zaujíma ako sa pri tom cítime. A tak sú i obyčajné činnosti povýšené na duchovné: varenie, cesta do práce, čítanie, upratovanie… a naopak činnosti, ktoré sa zdajú byť navonok veľmi atraktívne a „závideniahodné“, nemusia vždy prinášať pocit naplnenosti.
V našom roome Vám dávame priestor na sebarealizáciu. Je to Váš čas…Využite ho akokoľvek sa Vám to v danom okamihu zdá najlepšie. Môžte len sedieť, dýchať, meditovať. Môžte si zapraxovať, vypiť čaj, ľahnúť si, oddychovať. Môžte si pustiť vlastné meditačné piesne, môžte kričať, plakať, smiať sa:). Dovolené je úplne všetko, čo Vás v danom momente urobí šťastnými, prípadne pomôže na ceste k sebarozvoju, lebo viete: každý kurz i rituál raz skončí a človek sa vracia tam, kde bol. Preto je dôležité usporiadať si veci v živote tak, aby sme boli šťastní i bez všetkých pomôcok a kurzov. Stačí len dôverovať svojim vlastným pocitom a intuícii 🙂